Dejiny Amsterdamu

Amsterdam bol založený koncom 12. storočia ako rybárska osada na brehu rieky Amstel, ktorá dala mestu meno. Mestské práva Amsterdam dostal v roku 1300 alebo 1301. Od 14. storočia mesto prosperuje najmä vďaka obchodu s hanzovými mestami.

V 16. storočí holandská vzbura proti španielskemu kráľovi Filipovi II. a jeho nástupcom vyústila do osemdesiatročnej vojny, ktorá nakoniec viedla k nizozemskej samostatnosti a zavedeniu kalvinizmu ako štátneho náboženstva. Roku 1578 sa Amsterdam ako katolícke mesto zapojil do revolty, pričom všetky kostoly boli skonfiškované pre nastupujúcu protestantskú cirkev.

Nizozemská republika sa stala známou vďaka svojej náboženskej tolerancii (s výnimkou katolíkov, ktorí boli nútení byť v utajení), a preto španielski a portugalskí židia, bohatí obchodníci z belgických Antverp a hugenoti z Francúzska sa čoraz viac uchyľovali do bezpečia Amsterdamu. Silná migrácia vzdelaných ľudí z Flámska potom dala mestu jazyk (ich dialekt sa stal základom písanej holandčiny) a spravila z Amsterdamu obchodné centrum.

17. storočie je považované za „Zlatý vek“ Amsterdamu. Na počiatku storočia bol Amsterdam najbohatším mestom Európy. Z amsterdamského prístavu pravidelne vypravovali lode do Baltského mora, Severnej Ameriky, Afriky, dnešnej Indonézie a Brazílie a mesto predstavovalo základňu medzinárodnej obchodnej siete.

Amsterdamskí obchodníci mali najväčší podiel v Nizozemskej východoindickej spoločnosti (VOC) i v Nizozemskej západoindickej spoločnosti (WIC). Obe spoločnosti nadobudli početné zámorské majetky, ktoré sa neskôr stali základom budúcich holandských kolónií. Amsterdam bol najdôležitejším uzlom námornej prepravy tovaru v Európe a popredným finančným centrom sveta. Amsterdamská burza bola prvá na svete s nepretržitou prevádzkou.

18. a 19. storočie sa niesli v znamení poklesu prosperity celého Holandska i samotného Amsterdamu. Vojny so Spojeným kráľovstvom a Francúzskom si vyžiadali svoju daň i na Amsterdame. Počas napoleonských vojen životná úroveň mesta dosiahla svoj najnižší bod. Po založení Holandského kráľovstva v roku 1815 sa všetko začalo obracať k lepšiemu. O ďalší rozvoj mesta sa zaslúžil najmä architekt a urbanista Samuel Sarphati, ktorý hľadal inšpiráciu najmä v Paríži.

Na konci 19. storočia zasiahla mesto priemyselná revolúcia. Toto obdobie ja označované aj ako druhý zlatý vek Amsterdamu. Bola postavená vlaková stanica, Rijksmuseum a Concertgebouw. Okrem toho bol postavený Amsterdamsko-rýnsky kanál, ktorý priamo spojil mesto s Rýnom a Severomorský kanál, ktorý spojil prístav so Severným morom. Obidva kanály výrazne zlepšili spojenie so zvyškom Európy a sveta. Projekty pomohli ekonomike k prudkému vzrastu. Medzi rokmi 1850 a 1900 sa počet obyvateľov mesta zdvojnásobil asi na pol milióna.

Počas prvej svetovej vojny bolo Holandsko neutrálne, ale Amsterdam spoznal jej dôsledky v nedostatku potravín a kuriva.

Nacistické Nemecko napadlo Holandsko 10. mája 1940. Krajina, vrátane Amsterdamu, padla po piatich dňoch bojov. Nemci nainštalovali v Amsterdame nacistickú vládu, ktorá spolupracovala s Nemcami pri perzekúcii židov. Napriek tomu niektorí z obyvateľov Amsterdamu pomáhali židovským rodinám a ukrývali ich. Vyše 100 000 židovských obyvateľov bolo deportovaných do koncentračných táborov. Pravdepodobne najznámejšou z nich bola Anna Franková. Vojnu prežilo asi iba 5 000 amsterdamských židov.